The effect of pig manure fermented by larvae of house flies on the yield parameters of sunflowers (Helianthus annus L.)

Abstract

V nádobovom pokuse realizovanom vo vegetačnej klietke nachádzajúcej sa v areáli SPU v Nitre bol zisťovaný vplyv prasacieho hnoja (vyrobeného na pilinovej podstielke a fermentovaného 7 dní larvami muchy domácej), na úrodové parametre slnečnice ročnej. Overovaný hnoj sa získal tak, že do čerstvého vyhrnutého prasacieho hnoja s pilinovou podstielkou boli vložené vajíčka muchy domácej. Vyliahnuté larvy ho 7 dní spracovávali. Následne sa zakuklili. Kukli boli pozbierané, hnoj vysušený a pomletý. Takto spracovaný hnoj svojim zafarbením, veľkosťou jednotlivých častí a obsahom vody pripomínal čierny čaj. Bol sypký, hnedastej farby. Parametre hnoja vyhovovali kritériám organických hnojív určených zákonom Z. z. č. 577/2005.Pokus mal 6 variantov a bol založený metódou znáhodnených blokov. Varianty 1, 2 a 6 slúžili k porovnaniu účinnosti fermentovaného hnoja. Na variante 1 neboli aplikované žiadne hnojivá, na variante 2 boli aplikované priemyselné NPK hnojivá, pričom dávky priemyselných hnojív boli vypočítané na základe rešpektovania obsahu Nan a prístupného P, K v pôde a potreby NPK pre plánovanú úrodu 3,5 t . ha-1 slnečnice. Na variante 6 bol aplikovaný biokompost Veget ako porovnávacie kvalitné, avšak relatívne drahé hnojivo.Na variantoch č. 3, 4 a 5 sa testovali stupňované dávky fermentovaného prasacieho hnoja. Dávka 6 t . ha-1 prasacieho fermentovaného hnoja (var. 4) vnášala rovnaké množstvo celkového N ako Veget v dávke 4,3 t . ha-1 (var. 6), avšak obsahy anorganického dusíka boli v uvedených hnojoch rôzne. Na variante 4 (6 t . ha-1 fer. hnoja) bola aplikovaná cca 1/2 anorganického dusíka (Nan) v porovnaní s variantom 6 (Veget) a iba 1/10 z množstva aplikovaného na variante 2 (NPK). Dávka 8 t . ha-1 hnoja (var. 5) reprezentovala maximálnu dávku dusíka (170 kg . ha-1 N) povolenú v zraniteľných územiach SR podľa platnej nitrátovej smernice.Z dosiahnutých výsledkov vyplynulo, že aplikácia fermentovaných hnojov v porovnaní s nehnojeným variantom rezultovala v štatisticky preukazne hrubšie steblá, vyšší obsah chlorofylu v listoch, vo väčšie úbory a vyššie úrody. Rastliny slnečníc pôsobili zdravo. So stupňovanou dávkou fermentovaného hnoja sa zvyšovala úroda nažiek a obsah tuku v nich. Z testovaných dávok 4, 6 a 8 t . ha-1 fermentovaného hnoja sa najvyššia úroda nažiek dosiahla pri dávke 8 t . ha-1, tá však bola nižšia ako na variante hnojenom NPK hnojivami, resp. na variante hnojenom Vegetom. Z hľadiska kvality úrody nažiek (obsah tuku) sa zo všetkých 6-tich variantov najlepšie parametre dosiahli na variante kde bol aplikovaný fermentovaný hnoj v dávke 8 t . ha-1.So stupňovanou dávkou fermentovaného prasacieho hnoja sa zvyšoval obsah celkového chlorofylu v listoch slnečníc. Potvrdil sa kladný vzťah medzi obsahom chlorofylu a úrodou pestovaných rastlín, pričom sila tejto závislosti sa menila v závislosti od rastovej fázy slnečníc, od termínu odberu listov. Na začiatku vegetácie (koniec mája) bola nesignifikantná a v mesiacoch jún a júl bola vysoko preukazná.Produkcia tuku na nádobu korelovala (r = 0,6885++) s výškou aplikovaného anorganického dusíka. S rastom aplikačných dávok N rástla produkcia tuku.Získané poznatky o účinkoch fermentovaného hnoja na výšku a kvalitu produkcie nažiek slnečnice vytvárajú predpoklad pre jeho úspešné uplatnenie v poľnohospodárskej praxi. I keď predmetom výskumu nebola samotná technológia výroby hnoja, je možné konštatovať, že fermentácia hnoja larvami muchy domácej je perspektívnym spôsobom riešenia problematiky spracovania veľkoobjemových skládok hnoja.